Výzva z poradne LPP

Nedávno prišla do našej poradne otázka, na ktorú je ťažko odpovedať. Žena, ktorá napísala, sa už dlho nevie orientovať vo svojej plodnosti – je v období po pôrode, viac ako rok, cykly ešte nemá – ale hocikedy sa už môžu vrátiť. Snažila sa nájsť radu aj u lektorov Creightonského modelu. Ďalšie dieťa teraz nie je v pláne. Znamená to dlhý čas abstinencie od styku a ak aj nie, tak vždy so strachom, čo ak…. Ale pani sa teraz ani tak nepýta na to, ako sa orientovať – má pocit, že všetko už vyčerpala a 100 % istotu jej nedá nič. Problémom je u nej teraz extrémna frustrácia: nenaplnili sa očakávania z obdobia pred deťmi, že pri metódach PPR pôjde len o periodickú abstinenciu, niekoľko dní v cykle. Tu je výňatok z jej slov:

„Ja tento postoj a celú túto situáciu vôbec nepokladám za správnu. Aby som aspoň raz za týždeň nemohla s manželom mať sex. Ktovie, kedy príde menštruácia. Možno o týždeň, ale možno až o 2 roky. Každý okolo mňa žije normálny manželský život, niečo plánujú, ľúbia sa, len ja si tu vyrábam starosti navyše. (…) Cítim sa, akoby ma všetci tí horliví kresťania oklamali s tým, aké je to úžasné s STM. Môj manžel je už isto teraz svätý z tej abstinencie, čo pri mne toľko obetuje. (…)
Neviem, v akých sférach žijú muži lektoriek STM, ale môj manžel a manželia mojich kamarátok majú radi sex. Dokonca nám to hovorili aj na predmanželskej príprave, že muž má rád sex. Asi teda muž nebude nadšený, že teda miláčik, keď ma miluješ, budeme mať sex až za rok, nerob na mňa nátlak (a to môj manžel nátlak nerobí, iba sa opýta, kedy teoreticky môžeme – ale ja to po tých rokoch vnímam ako nátlak), lebo veď ma miluješ… Nevravím o nejakej pauze pár dní, týždňov. Sme rok a pol po pôrode a pravdepodobne tento stav môže trvať ďalšie dve roky. Ja teraz fakt nemôžem otehotnieť a fakt mám hlien tak často, že keby som si z lásky k manželovi nesledovala tabuľku, tak neviem, kedy sa môžeme milovať. Mám len dve možnosti: nájsť si deň, kedy môžem manžela potešiť – čo je tak raz za mesiac, a aj vtedy sa bojím – alebo mu rovno povedať: vieš čo, kašlem ja na to, nebudeme mať sex rok, lebo ja ten rok nemôžem otehotnieť. Asi mi poviete, ako ste strašne šťastní, ako ste si s STM všetky deti úžasne naplánovali, ale tak, asi to nevychádza každému.

Tak veľmi ma zväzuje toto učenie Cirkvi, že mám pocit buď opustiť, čo vraví, alebo sa úprimne modliť, aby ma Boh požehnal neplodnosťou. Alebo mi ostáva kúpiť si vlastný ultrazvuk a pozerať na vajíčko, či sa uvoľňuje alebo nie. Ak Cirkev chce od žien, aby toto dodržiavali, mnoho žien si tým spôsobí traumu zo sexu, lebo nechcú ísť proti Cirkvi ani proti manželovi. Preto si myslím, že je načase vravieť nielen o gynekológoch, ktorí sú prolife, ale aj o psychológoch, ktorí začnú ženám ako ja (ktoré už po rokoch sledovania tabuliek nevedia vnímať sex inak len ako vypustenie spermií) poskytovať odbornú pomoc.“

Preto máme prosbu a obraciame sa na vás s výzvou podeliť sa s vlastnou skúsenosťou. Veď aj my, čo učíme a sami aj praktizujeme nejakú z metód PPR, nežijeme v laboratórnych podmienkach, sme obyčajní muži a ženy, ktorí slovami pisateľky majú radi sex a tešia sa zo vzájomnej telesnej príťažlivosti, aj keď tým, že nepoužívame antikoncepciu, sme vo svojom okolí neraz osamotení a pokladaní za čudákov. Ako pomôcť ľuďom, ktorí sa snažia – ale boria sa s takouto frustráciou? Ak ste prešli podobnými otázkami a neľahkými obdobiami, čo vám najviac pomohlo? V akých sférach žijú manželia lektoriek PPR, resp. tie manželské páry, ktoré STM (alebo iné metódy PPR) praktizujú? Budeme vďační aj v mene pisateľky za každé povzbudivé slovo a modlitbu.

Mária Schindlerová