Nedávno sme boli s manželom počas našej krátkej spoločnej dovolenky v skanzene. Pozerali sme si domčeky a v nich miniatúrne izbietky. V strede domčeka bola kuchyňa (kachle a trochu miesta matke na varenie). Vľavo izba, kde spali všetci – deti, manželia, ale i starí rodičia. Vpravo bola už len malá komora – kde uskladňovali náradie, mútili maslo, alebo čistili strukoviny.

Pri prezeraní si malej izby s jednou, či dvomi posteľami mi napadla myšlienka. Hneď som sa spýtala manžela: „Kedy a ako tí manželia intímne žili? Kde si vyznávali lásku a plodili deti?“ Usmial sa, pobozkal ma a povedal: „Tak všelijako, vonku v senníku, v lese …“ Manželské intímne chvíle boli vtedy asi naozaj vzácne.

V dnešnej dobe máme postavené krásne domy s veľkými priestrannými spálňami. Spočiatku spávajú malé deti ešte v spálni, ale časom ostáva spálňa už iba pre manželov. Na druhej strane v panelákoch ostáva manželom často menšia spálňa, a ak majú viac detí, dlhodobo sa o ňu s deťmi delia. Časom „tenké“ steny pri veľkých deťoch, ktoré radi „ponocujú“, môžu byť aj problémom. No napriek tomu je to aj tak ešte veľký štandard oproti tomu, čo mali naši prastarí rodičia. A predsa detí vtedy pribúdalo a dnes naopak ubúda, alebo manželia netúžia viac detí prijať do svojej rodiny. Prečo je to tak?

Je to preto, že sa ako matky cítia manželom, rodičmi, či okolím nepochopené?

Je to preto, že ako matky sa cítia spoločnosťou odsúvané na okraj?

Je to preto, že sa cítia nenaplnené a menejcenné?

Je to preto, že túžia pokračovať vo svojej práci, cítia potrebu i naďalej sa venovať profesijnému povolaniu na ktorom pracujú už od SŠ či VŠ?

Je to preto, že dieťa je živý „,materiál“, s ktorým sa aj veľa natrápia a sú vyčerpané? Zdá sa im nezodpovedné v situácii v ktorej sa nachádzajú pozvať ďalšie dieťa k životu?

Je to preto, že….?

Nie je výnimkou, že mladým (ale aj starším) manželom chýbajú peniaze. Tlačia ich pôžičky, splátky, základné životné potreby. Napriek tomu vnímam ako veľmi dobré, ak sa manželia rozhodnú, že matka zostane s deťmi doma  aspoň prvé roky ich života, a pokiaľ im to finančná situácia dovolí, tak nie len dva či tri roky, ale i viac. Deťom žiadna škôlka a ani tá najlepšia pani učiteľka mamu nenahradí. Láska a prítomnosť mamy (rovnako ako otca) v prvých rokoch ich života je nenahraditeľná. Láskavá starostlivosť mamy dáva dieťaťu najkrajší a najlepší štart do života.  Vzájomne budovaný vzťah v prvých rokoch života dieťaťa  je pevným základom, ktorý bude pretvárať a formovať dieťa aj počas jeho dospievania a časom aj osamostatňovania.

Matka dokáže byť „silná“, dokáže držať rodinu srdcom, láskou a nehou.

Matka, ktorej prioritou je jej manžel a deti. Ideálne je, keď má časom zamestnanie, pri ktorom jej zostáva dosť času aj na rodinu. No život nie je vždy ideálny.

Možno aj preto má dieťa dvoch rodičov. Aby sme sa ako manželia mohli rozprávať, podporovať a spoločne hľadať to najlepšie riešenie pre našu rodinu, v našej konkrétnej situácii. Naši manželia túžia po našej blízkosti a dôvere.

Preto nám, ženám, manželkám a matkám prajem, aby sme sa nebáli prijať ďalšie dieťa  a radostne vstupovať do intimity manželskej spálne.

Zuzka Košťálová