Počula som, že ak má pár vek do 35 rokov, stačí, ak začne neplodnosť riešiť po roku snahy o tehotenstvo; páry po 35. roku života po polroku. Z tohto tvrdenia mám rozporuplné pocity. Podľa mňa to bolo aktuálne kedysi dávno, keď neplodných párov bolo výrazne nižšie percento a otehotnenie do pol roka bolo prirodzené. Iste, čím starší pár, tým menšia pravdepodobnosť počatia. No na druhej strane takíto manželia majú aj menej času. Ak sa aj príde na nejaký problém a nastaví sa liečba, spravidla lekári čakajú otehotnenie do 3 mesiacov (moja skúsenosť). Ak sa tak nestane, liečbu v lepšom prípade zopakujú alebo rovno odošlú do IVF centra s diagnózou „neznáma príčina neplodnosti“. Je to stresujúce, keď sa vyše roka snažíte otehotnieť, ste šťastní, že sa prišlo na problém, vďaka ktorému ste v podstate rok „stratili“, a následne vám povedia, že máte 3 mesiace, a keď sa „nezadarí“, liečba sa ukončí.
Keby som mohla rozhodovať sama, riešila by som základné vyšetrenia čo najskôr, aby som vedela, na čom sme. Všetko totiž nejaký čas trvá: termíny, výsledky, konzultácie, nastavenie liečby… Spätne mám pocit, že sme tým čakaním stratili veľa času. Prvý polrok bola chuť aj nálada, ďalší polrok obavy a nervozita, a keď sa po roku prišlo nato, že sme celý ten čas mali mizivú šancu na otehotnenie, prišiel akýsi pocit márnosti a vyčerpanosti. Chápem však, že možno väčšine párov stačí trochu trpezlivosti.
Návšteva gynekológa
Videlo sa mi dlho čakať celý rok, a tak som sa rozhodla konať. Po trištvrte roku snahy o tehotenstvo som zmenila gynekológa, pretože nemal snahu riešiť môj problém.
Prístup nového gynekológa, ktorého som našla vďaka odporúčaniu, bol iný. Priala by som všetkým ženám v podobnej situácii, aby sa k takému dostali, a ak sa nedostanú, aby si od svojho lekára vyžiadali vyšetrenia, na ktoré majú právo v rámci poistenia a zdravotnej starostlivosti. (1)
Odporúčané vyšetrenia
Tento gynekológ ma hneď na začiatku vyšetril ultrazvukom v prvej aj druhej fáze cyklu. Zároveň ma poslal na základné vyšetrenie hormonálneho profilu. Netušila som, že niečo také je možné tak jednoducho absolvovať. A už vôbec som nevedela, koľko vyšetrení a žiadaniek môžem ešte dostať.
Ultrazvukové vyšetrenie – pred ovuláciou, aby sa zistilo, či sa k nej smeruje, zisťuje sa výška sliznice, počet antrálnych folikulov, tzv. AFC (ovariálna rezerva). Taktiež je vhodné skontrolovať a vylúčiť vrodené vývojové chyby maternice.
Hormonálny profil – robí sa na 2. – 4. deň cyklu a kontroluje sa predovšetkým hladina hormónov LH a FSH, ktoré sú „zodpovedné“ za prebehnutie ovulácie. Je odporúčané tiež skontrolovať hladiny prolaktínu, testorónu, kortizolu a štítnu žľazu. (2) Užitočná môže byť aj kontrola hladiny homocysteínu.
Druhý odber je odporúčaný v polovici luteálnej fázy (6. alebo 7. deň po ovulácii). Výška hladiny progesterónu potvrdí, či ovulácia nastala a či by malo oplodnené vajíčko možnosť uhniezdiť sa. Štandardne sa tento odber odporúča robiť na 20. deň cyklu, ale ak sa nezohľadní reálny čas ovulácie, žena môže byť v tento deň ešte vo folikulárnej fáze (ak má napríklad dlhé cykly) a výsledky odberu potom môžu byť zavádzajúce. (3)
V tomto bode by som sa ešte rada zastavila pri STM. Ešte predtým, ako sme s vyšetreniami začali, ovládali sme celkom dobre symptotermálnu metódu. Merala som si bazálnu teplotu, vyhodnocovala som hlienový príznak, občas som doplnila ovulačný test. Väčšinu cyklov všetko korešpondovalo. Vedela som, že ovulácia prebieha aj kedy (s presnosťou 2-3 dni). Ak má žena príliš krátku luteálnu fázu, môže vďaka STM vypozorovať možný nedostatok progesterónu. Ak to lekárske vyšetrenie potvrdí, progesterón treba nasadiť až po prebehnutej ovulácii (4) (po vzostupe bazálnej teploty). Býva to častý problém, preto o tom píšem.
U mňa sa zistila príliš krátka folikulárna fáza, ovulácia prebiehala niekedy skôr ako 8. deň cyklu. Na základe vyšetrenia hormonálneho profilu vyšli u mňa vyššie hraničné hodnoty FSH, ale progesterónu viac ako dostatok, čo bolo dobré. O tri mesiace, keď oficiálne prešiel rok našich snáh, som dostala žiadanku na ďalší hormonálny profil a ďalšie vyšetrenia.
Reprodukčná imunológia – zistenie protilátok na spermie, obaly vajíčka, trofoblast. Vyšetrenia sme absolvovali obaja.
Genetické testy – vylúčenie genetických porúch, odhalenie možnej príčiny viacnásobných spontánnych potratov.
Testy na chlamýdie, ureoplazmy, mykoplazmy – vylúčenie zápalových ochorení, dá sa liečiť antibiotikami, ale je potrebné preliečiť oboch partnerov.
Priechodnosť vajíčkovodov – zisťuje sa laparoskopicky alebo ultrazvukom pomocou kontrastnej látky. Pretože laparoskopia môže so sebou niesť aj niektoré riziká operačných výkonov, je vhodné najprv vylúčiť iné príčiny neplodnosti a nepodstupovať ju, ak to nie je opodstatnené. Okrem iného je možné zistiť endometriózu.
Hematologické vyšetrenie – ak opakovane dochádza k biochemickému tehotenstvu. (5)
Urologické vyšetrenie – je vhodné absolvovať komplexné vyšetrenie namiesto bežne odporúčaného spermiogramu, aby sa hľadala príčina, ktorú možno riešiť. „Zlý“ spermiogram ukazuje už len dôsledok zdravotného problému. Na všetky tieto vyšetrenia je potrebná žiadanka od lekára a mala by ich hradiť poisťovňa. (6)
Neskôr som si ako samoplatca dala urobiť ešte krvné testy na hladiny vitamínu D, B9, B12, hladiny minerálov ako horčík, jód, fosfor, meď, zinok a taktiež na železo a zásoby železa. Po každej menštruácii som bola veľmi malátna a dôvodom boli extrémne nízke zásoby železa. Ideálne je výsledky konzultovať s odborným lekárom.
Tieto doplnkové vyšetrenia som absolvovala preto, lebo podľa mňa telo z nejakého dôvodu vie, prečo neumožní tehotenstvo. A to sa nemusí týkať iba hormonálnej nerovnováhy, imunologických protilátok, zlej genetiky, ale aj základných živín, ktorých nemusí byť dostatok. Samozrejme, nevynímajúc stres, psychiku, nedostatok spánku.
Ďalšou príčinou neplodnosti môžu byť aj zlepené, utlačené vajcovody (nie trvalo zrastené), prípadne stiahnuté panvové dno. S týmto sa dá pracovať pomocou fyzioterapie (metóda L. Mojžíšovej, fyzioterapia panvového dna, gynekologická fyzioterapia, uvoľnenie kostrče apod.) a opäť je možnosť vypýtať si žiadanku, či už od gynekológa, alebo všeobecného lekára. Fyzioterapiu aj bez žiadanky veľmi odporúčam.
Výpočet vyšetrení by som zakončila často diskutovaným krvným testom AMH. Hovorí o ovariálnej rezerve. V reprodukčných centrách je súčasťou vstupných vyšetrení. Vo všeobecnosti, ak je táto hodnota vyššia, môže naznačovať syndróm polycystických vaječníkov; ak je hodnota nižšia, môže to znamenať nízku ovariálnu rezervu a s otehotnením netreba čakať. A keď sa už dlhodobo nedarí, tak je tu veľký tlak na čo najskoršie podstúpenie umelého oplodnenia, pretože ovariálna zásoba (a hodnota AMH) už nenarastie.
Neviem, do akej miery je AMH presné. Moja skúsenosť je s extrémne nízkym AMH, ktoré po vysokých dávkach vitamínu D „zázračne“ narástlo, menilo sa v rámci cyklu, nekorešpondovalo s ultrazvukovým vyšetrením (tzv. AFC, ktoré hovorí v podstate o tom istom). Niekoľko meraní môže mať zmysel, keď chce pár tehotenstvo odkladať, avšak presnejšie a dostačujúce pre túto informáciu považujem stanovenie AFC počas niekoľkých ultrazvukov. AMH nemusí dávať informáciu o pravdepodobnosti počatia, keďže na oplodnenie stačí jedno kvalitné vajíčko.
V budúcom čísle budem pokračovať tým, prečo je dobré vyššie zmienené vyšetrenia riešiť na začiatku cez ošetrujúceho gynekológa a nenechať sa odbiť žiadankou do Centra asistovanej reprodukcie a zároveň o našej skúsenosti s prístupom v takomto centre.
Rebeka
(předchozí část) (pokračování)
Pozn. red.: Ďakujeme za odbornú konzultáciu MUDr. Preiningerovej.
Na liečbu neplodnosti odporúčame CENAP a PloDar.
(1) Prikladáme na stiahnutie DOPORUČENÉ POSTUPY ČGPS ČLS JEP. Myslíme, že je dobré, aby manželia vedeli, aké vyšetrenia sú v prípade liečby neplodnosti odporúčané odbornou spoločnosťou; pozn. red.
(2) Často sa vyšetruje iba hladina TSH. V praxi sa však stretávame so ženami, ktoré majú TSH v norme, hoci sa potýkajú s typickými príznakmi hypofunkcie štítnej žľazy (únava, zvyšovanie hmotnosti, zimomrivosť, vypadávanie vlasov…). Pokiaľ takéto ženy okrem zmienených príznakov pozorujú aj veľmi nízke hodnoty bazálnej teploty (pred ovuláciou tesne nad 36° C), prípadne anovulačné cykly, dlhé cykly s neskoro nastupujúcou ovuláciou, skrátenou luteálnou fázou alebo špinením pred/po menštruácii, prípadne silným krvácaním a PMS, odporúčame konzultovať s lekárom vyšetrenie celého panelu štítnej žľazy vrátane voľného T3 a T4 a protilátok (anti-TPO a anti-TG); pozn. red.
(3) Pokiaľ žena sleduje svoj cyklus pomocou STM, má vďaka zvýšenej teplote informáciu o tom, že ovulácia prebehla, Ak si i tak chce nechať skontrolovať hladinu progesterónu, odporúčame ísť na odber 6. – 7. deň teplotného vzostupu. Pokiaľ cyklus pomocou STM nesleduje, mala by si aspoň spätne overiť, že odber bol cca týždeň predtým, ako prišla menštruácia, inak nie sú výsledky relevantné. Žiaľ, opakovane sa stretávame s tým, že na základe tohto odberu vykonaného v nesprávnej časti cyklu je niektorým ženám nesprávne stanovená diagnóza anovulácie; pozn. red.
(4) Viac o tomto probléme je možné nájsť v TOMTO článku; pozn. red.
(5) Za biochemické tehotenstvo je považované také, ktoré sa končí spontánnym potratom zvyčajne do 5. až 6. týždňa. Takéto tehotenstvo neprechádza do klinickej fázy ako štandardne potvrdená gravidita. Možno to potvrdiť odberom krvi na stanovenie hladiny HCG (aj spätne, postupne klesá); pozn. red.
(6) Ženy v ČR, ktoré sa liečia s neplodnosťou, majú nárok využiť tri týždne v kúpeľoch (napr. Františkovy Lázně). Podmienkou je vylúčenie genetickej príčiny neplodnosti; pozn. red.