Dýchanie sa v poslednej dobe stalo diskutovanou a rozoberanou témou. Žijeme v rýchlom svete plnom stresu a vysokých nárokov, čo sa odráža na fyzickom zdraví a psychickej pohode. Popularita zdravého životného štýlu, proaktívneho prístupu a návratu k prírode spôsobila okrem iného to, že stále viac ľudí hľadá spôsoby, ako predchádzať vyhoreniu a zvládnuť tempo doby bez antidepresív alebo iných farmakologických prípravkov. Ovládať svoj vlastný dych sa ponúka ako jedna z možností.

Vedomá kontrola a ovládanie dychu boli (a mnohými možno stále sú) spájané len s východnými kultúrami a náboženstvami, a preto boli v kresťanskom svete považované za nebezpečné či v rozpore s vierou. Áno, ovládanie dychu je jedným zo základných pilierov východných náboženstiev, rovnako ako poznanie seba samého či sebadisciplína. Dýchanie je základnou známkou a podmienkou života. Ako píše kniha Genezis: „Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Gn 2,7)

Dýchanie nás sprevádza celý život a výrazným spôsobom ho ovplyvňuje. Stačí si spomenúť na posledný týždeň s nádchou, aká to bola otrava…

Vďaka vedeckému skúmaniu vieme nielen to, že prácou s dychom si športovci dokážu zlepšiť výkonnosť, ale aj to, že nedokonalé dýchanie môže byť priamo spojené so stresom, poruchami osobnosti (schizofréniou) či s depresiami.

Tieto témy však nie sú predmetom tohto článku. V nasledujúcich riadkoch si skúsime ozrejmiť, ako dýchanie priamo ovplyvňuje naše držanie tela, ako sa podieľa na vzniku bolesti, a že možno predsa len nie je jedno, ako dýchame…

Dýchanie je súbor mnohých chemických procesov, ktorých cieľom je získanie kyslíka a odbúranie oxidu uhličitého. Nádych nám umožňuje sval, ktorý je vďaka svojej funkcii po srdci druhým najdôležitejším svalom nášho tela. Je ním bránica.

Bránica „uzatvára“ hrudnú dutinu, čím ju oddeľuje od dutiny brušnej. Je to tenký, ale na plochu veľký sval podobajúci sa kupole alebo klobúku hríbu. S každým nádychom jej stredná časť „cestuje“ dole pri súčasnom zmenšení priestoru brušnej dutiny a zväčšení vnútrobrušného tlaku. Pri výdychu sa vracia do svojej pôvodnej polohy. Okrem dýchania má bránica ešte jednu dôležitú funkciu, a to posturálnu či stabilizačnú. Hneď ako sa zvýšia nároky na stabilitu nášho tela, bránica opäť cestuje dole a spolu s ňou sa aktivujú ďalšie svaly, spravidla hlboko uložené, ktoré jej v stabilizácii pomáhajú. Medzi tieto svaly patria aj svaly panvového dna, o ktorých je prvý článok z tejto série. Spoločným názvom tieto svaly označujeme ako hlboký stabilizačný systém chrbtice (HSS). Stalo sa vám niekedy, že ste niečo ťažké niesli alebo dvíhali a nestíhali ste pri tom dýchať? Dalo by sa povedať, že ste dostali svoju bránicu do konfliktu záujmov. Pracovala, aby vám pomohla niesť bremeno, no zároveň jej kapacita bola natoľko vyčerpaná, že už nestačila zabezpečiť dýchanie. Tréningom sa táto duálna funkcia bránice dá zlepšiť.

Pri vzpriamenom stoji sa hrudník (bránica) nachádza rovnobežne nad panvou (panvovým dnom). Za týchto podmienok sa svaly HSS môžu aktivovať adekvátne k danej situácii: jemne pri kopnutí do lopty a na maxime svojej kapacity pri vynášaní gauča na tretie poschodie. Aktivita HSS predchádza a sprevádza každý pohyb nášho tela, končatín aj hlavy. V dôsledku sedavého spôsobu života, nesprávnych pohybových stereotypov, jednostranného preťažovania športom či prácou strácame optimálne nastavenie telesných segmentov a HSS tak nemôže správne pracovať. Naše telo robí kompromisy, hľadá náhradné riešenia, čo však vedie k preťaženiu a preťaženie je predzvesťou bolesti.

Čo to má teda spoločné s dýchaním?

Na základe pozorovania spôsobu dýchania a držania tela je možné pomerne presne určiť, aké ďalšie problémy nielen s pohybovým aparátom pozorovaná osoba má. Zaguľatený chrbát, spustené ramená či pohyby ramien hore-dolu pri dýchaní naznačujú, že bránica nepracuje optimálne. Dotyčný nevyužíva naplno svoju kapacitu pľúc, čo sa môže prejaviť horšou výkonnosťou alebo zvýšenou náchylnosťou na infekcie dýchacích ciest. Tiež to znamená, že telo reaguje na záťaž nedokonalým kompenzačným mechanizmom a skôr či neskôr sa to prejaví bolesťou.

Rozpoznanie tohto nedostatku je prvým krokom k jeho odstráneniu. Tréningom správneho dýchania zároveň pripravujeme telo na záťaž.

Preto je dobré a žiaduce trénovať a ovládať svoj dych. Je to cesta nielen k zdravším pľúcam, ale aj k bezbolestnému životu.

Jeden tip na záver: vedome svoj dych spomaľte. Skúste sa nadýchnuť na tri sekundy a vydýchnuť na štyri sekundy, pričom dych smerujte do celého brucha. Prehĺbené pomalé dýchanie trénuje bránicu a odbúrava stres, ktorý je jedným z faktorov ovplyvňujúcich plodnosť a cyklus.

Karolína Predáčová

(předchozí část)                                   (následující část)