Dekalóg pokoja IV. – Škola lásky

Iba dnes sa prispôsobím okolnostiam a nebudem chcieť, aby sa okolnosti prispôsobovali mojim prianiam.

Po dlhej studenej zime prichádza konečne jar. Teplé lúče slnka už začínajú prebúdzať prvé jarné kvety. Všetko dýcha teplom a radosťou. Sny. Prichádzajú spolu s jarou. Konečne môžem byť viac vonku, pracovať v záhrade a cez víkend ísť aj na výlet do prírody. Mamičky vyťahujú von kočiare a deti trávia čas na detskom ihrisku. Tie vzácne a krásne časy sú už za mnou. Dúfam, že zatiaľ len na čas. Možno prídu časom vnúčatá a budú chcieť ísť opäť na pieskovisko. Naše deti sú už veľké. Vyrástli a chodia na vysokú školu. Moje obľúbené sny sa nepremieňajú na realitu, ale menia sa na nové sny, ktoré sa odsúvajú stále ďalej a ďalej. Deti finišujú so zápočtami a pripravujú sa na skúšky. Nemajú čas navštíviť prírodu. Tlačia ich termíny a mňa zas „topánky“. Tak rada by som išla do prírody. Ale nie sama. Manžel so mnou nepôjde kvôli zdravotnému stavu, a aj tak si radšej cez víkend oddýchne doma. No čo, aspoň budem mať čas v sobotu dlhšie pracovať v záhrade. Les je blízko, vtáky štebocú a cvrčky cvrlikajú. Občas zazriem aj srnku. V nedeľu nemáme plánovanú žiadnu návštevu ani kurz STM, tak pôjdem na blízky kopec aspoň s mojou najmladšou dcérou a bude fajn.

Angelo Roncalli (pápež Ján XXIII.) vedel, aký mnohotvárny môže byť človek,

… aký kolísavý a nestály, plný túžby a obnažený túžbou. Prežíval to aj v sebe samom. Niekedy si prial iné okolnosti, než práve boli. V jeho dlhom živote boli obdobia, v ktorých túžil po zmene. Najmä roky v Bulharsku, v Turecku a Grécku. V týchto rokoch si niekedy pripadal na okraji udalosti. Zabudol na neho Vatikán? No vtedy si predsavzal: „Zostanem až do konca poslušný.“ I keď sa zdá, že zodpovední v Cirkvi na neho zabudli, Boh o ňom vie a to mu dávalo silu vytrvať. Svoje úlohy si nevyberal sám, boli mu zverené. Plnil ich s odovzdanosťou a ako dobre len mohol. Plnil ich s humorom a so svätosťou. Nie jedna situácia mu nebola po chuti, nebola mu po vôli. A predsa sa do nej vložil, aby v nej slúžil Bohu i ľuďom. Pritom v Duchu rástol, v srdci jemnel a v konaní sa otváral druhým. Tak sa mohol stať Otcom všetkých ľudí a hovoriť: „Ja som Jozef, váš brat!“

V sobotu bolo mimoriadne krásne. Všetko som stihla zasadiť, očistiť a ešte si aj chvíľu posedieť na lavičke. V nedeľu pršalo. Výlet na kopec sa nekonal. Odložila som ho na neskôr. Manžel sa potešil. Po dobrej káve otvoril počítač. Aj tak už bolo treba „oprášiť“ slide na snúbeneckú náuku a z ústredia LPP sme dostali aj priebežné vzdelávanie pre lektorov STM. Dostávame ho štyri razy ročne, aby sme sa neustále cvičili vo vyhodnocovaní záznamov aj komunikácii. Tak sme mali na to aspoň čas. Nedeľa ubehla ako voda a ani sme nespozorovali, že prestalo pršať. Večer k nám prišla naša vydatá dcéra a povedala, že na najbližší Deň matiek si nemám nič plánovať, ale ísť so všetkými na výlet. Vraj si všetci urobia čas. Ďakujem. Keď sa moje sny nedajú realizovať, učím sa prispôsobovať okolnostiam a vidieť viac ako seba. Práve v neznámych situáciách sa môžem učiť plniť Božiu vôľu. Veď situácia, do ktorej som postavená, je školou lásky.

Zuzka Košťálová

Redakčná poznámka: Keď Zuzka písala tento článok, ešte nebol koronavírus a s ním spojená situácia taká ako dnes. Ale posledný odsek o škole lásky v neznámych situáciách sedí presne!

(předchozí část)     (pokračování)