Dekalóg pokoja III.

Iba dnes budem šťastný s vedomím, že som stvorený pre šťastie nielen na druhom svete, ale aj na tomto.

Dnes je obyčajný pracovný deň. Streda. Ráno chystám do školy svoju najmladšiu dcéru. Chvíľu kráčame spolu, potom jej dám krížik na čelo a ona odchádza do školy. Ja zas kúpiť chlieb a pečivo. Predavačka je už od piatej ráno neustálym vydávaním tovaru unavená. Usmejem sa na ňu a prehodím pár slov. Cestou domov stretávam pani, ktorá kedysi bývala v našom vchode. Dnes je už stará a žije sama. Jej štyri deti už odrástli a majú svoje rodiny. Ráno o paličke prejde do obchodu a večer ešte do kostola. Má ma rada a vždy ma povzbudí, poradí, vie pochopiť. Zotrvám s ňou v rozhovore. V stredu vždy pečiem na obed koláče. Zatiaľ mám ešte komu. Pomaly všetci prichádzajú zo školy. Každý rozpráva zážitky a sadá si k stolu. Koláče miznú zo stola jeden po druhom. Vonku svieti slnko. Urobím si malý výlet do prírody. Len tak nachvíľu zájdeme s dcérou na lúku pod les. Vyskúšam ju biológiu a básničku a potom sa túlame lúkou. Po večernej spoločnej modlitbe si s manželom sadáme k počítaču. Dnes prišli do poradne LPP dva emaily – vyhodnotenie cyklu (jeden po pôrode, druhý na dosiahnutie tehotenstva). Je síce už pokročilý čas, no do polnoci to azda stihneme. Dcéra mi podáva opraviť slohovú úlohu s témou: „Čo je to šťastie?“

Ján XXIII. nám hovorí o sebe to, čo môžu o sebe povedať všetci:

„Smiem byť šťastný, lebo som stvorený pre šťastie.“ Od začiatku nás tak stvoril. Keď to my vidíme inak, je to náš problém. Dôsledok dedičného hriechu, slepota zaslepenosti. Naše oči oslepli, nevidia Boha, naše uši sú hluché k jeho slovu, naše srdcia nemajú cit pre tlkot jeho srdca. Strácame Boží cieľ a ženieme sa za ľudskými cieľmi. Strácame z uší Božie volanie a počúvame zvuky spoločnosti. Namýšľame si, čím sme a čo chceme. Prehliadame však pravý obraz, podľa ktorého sme stvorení: Ježiša, obraz Otca. On musí vždy preniknúť našu zaslepenosť, aby sme videli, kto sme my v Božích očiach. Aby sme počuli, k čomu sme povolaní. Aby nám preniklo do srdca poznanie, prečo nás Boh stvoril.

Iba dnes žijem s vedomím, že som stvorená pre šťastie na tomto svete. Prijímať šťastie a rozdávať ho nie je vždy ľahká úloha. Prijať unavenú predavačku a potešiť ju úsmevom. Prijať „nečakané zastavenie“ panej a potešiť ju. Prijať pečenie koláčov a upiecť ich pre radosť detí a manžela. Prijať slnko, dážď, sneh a využiť ich na povzbudenie a prechádzku. Prijať večernú prácu s emailmi a potešiť druhých odpoveďou na ne.

Iba dnes budem šťastná, lebo práve pre mňa svieti slnko a kvitnú kvety.

Iba dnes budem šťastná, lebo práve ja môžem niekomu darovať úsmev.

Iba dnes budem šťastná, lebo som Božie dieťa a vďaka nemu môžem rozdávať svoju lásku ďalej.

Zuzka Košťálová

(předchozí část)     (pokračování)